Minulý rok som si kúpil prvé auto – feliciu v tmavozelenej farbe. Auto je vo výbornom stave, málo najazdených km, po dôchodcovi. Jediná chyba bola na predných blatníkoch. Predajca tvrdil že boli otlčené pri parkovaní, mne skôr príde, že sa s autom pchal niekam, kde sa nezmestil a obidve lemy sa proste skrivili... ale to nie je podstatné. Fakt je, že ich doma „vyrovnal“ a prestriekal. Vyzeralo to hrozne, okolo lemu bol poprašok, polovica blatníka „zahmlená“. Okrem toho neboli dobre vyrovnané, vygitované – skrátka v takom stave, že som si povedal, že ich v budúcnosti treba nanovo celé prestriekať, ale už poriadne. Pre chudobného študenta je takáto operácia ale cez rozpočet, že.
No strašne ma to sralo, predsa len predné blatníky je dobre vidieť, obzvlášť na šoférovej strane, pri každom nastupovaní mi to bilo do očí.
Tak som sa rozhodol že s tým niečo treba spraviť, pozrel som kvantum videí na youtube, čo treba robiť v takomto prípade a následne som nakúpil šmirgle a leštenky. Keďže nemám leštičku, musel som leštiť ručne. Zase som pozrel x videí a rozhodol sa kúpiť 2 leštenky od Meguiars – ultimate compound a ultimate polish. Určite ich poznáte. Myslel som si, akú dobrú vec som kúpil, to som bohužiaľ ešte nevedel o tomto fóre. Tu som si neskôr prečítal, že táto značka tu nemá nejakú extra dobrú povesť.
Späť k problému – došli mi objednané veci a tak som sa smelo pustil do práce. Zvolil som postup – 2000 šmirgel na mokro – compound – polish a nakoniec zavoskovať. Začal som teda brúsiť šmirglom a pekne začala stekať zelená voda. Povedal som si, že je to fajn, je to dobre, ide dole ten overspray.
Po chvíli ma začala bolieť ruka, zelená farba išla stále výdatne, tak som si povedal, že je tam toho ešte veľa a vzal som 1000 šmirgel.
Párkrát som prešiel tou 1000 a zrazu – čo nevidím – nejaké svetlé miesta, do biela.
Možno ste uhádli čo sa stalo – prebrúsil som sa takmer k plniču. Po záchvate paniky a nadávania som zahodil šmirgel a vytiahol leštenky. Najprv compound – prešiel som ňou asi 2krát, škrabance po hrubom 1000 šmirgli ako tak zmizli, ale presvitajúci plnič to samozrejme nezamaskovalo. Na to som dal ešte polish, to neurobilo tiež veľký rozdiel, ale aspoň sa to lesklo do určitej miery.
To ale nie je všetko.
V tejto chvíli vstúpil do deja otec, ktorý prišiel práve domov. Uvidel moje dielo, počastoval ma zopár nadávkami a v dobrej viere, že pomôže, vytiahol z garáže nejakú handru od oleja a 10 rokov otvorené tempo.
Hodinu to tým leštil a potom to vzdal – neurobilo to ale nijaký badateľný rozdiel. Dielo bolo dokonané.
Ešte taká mini doplnková príhoda. Lak na celom aute je veľmi slušne doškriabaný, skoro ako by to niekto umýval kefou alebo čím. Keď som si už kúpil ten compound a polish, povedal som si že prejdem celé auto, aspoň spotrebujem leštenky. Začal som na streche. Štedro som namazal mikrovláknový aplikátor compoundom a pustil sa do roboty. Po 2-3 ťahoch som pozrel na aplikátor a bol celý zelený, ale poriadne. Zase som spanikáril, že to berie nejako veľa laku alebo čo, utrel zbytok pasty a nechal tak. V tom momente mi došlo (bohužiaľ až vtedy
), že felicie sa asi nestriekali priesvitným lakom, a hneď mi bolo jasné, prečo som sa na blatníku tak ľahko prebrúsil k plniču.
Od tej doby som na auto nešahol, lak je doškrabaný, ale ja už sa to bojím pomaly aj umývať.
Koniec príbehu, možno na zaplakanie, možno na pobavenie, ja sám neviem či sa smiať alebo plakať.
Jedinou útechou mi je fakt, že tie blatníky treba tak či tak prestriekať.
